Veci, ktoré sa javia jednoducho, takými pri realizácii vôbec nemusia byť. Najmä ak ide o jeden z mojich projektov.

Na konci septembra malo v Bratislave počas festivalu Biela noc premiéru moje najnovšie dielo, Krehkosť INSIDE. Ide o ideové pokračovanie inštalácie Under pressure, ktorá bola realizovaná pred dvomi rokmi.

Kde sa nachádza hranica medzi prácou a voľným časom? Neslúži nám aktivita vykonávaná vo voľných chvíľach iba ako ďalšia barla, slúžiaca na to, aby sme boli výkonnejší a lepšie zvládali pracovný stres? Projekt pojednáva o kontraste medzi zdravým životným štýlom súčasného „mestského“ jednotlivca a jeho vnútorným napätím a stresom.

 

 

Dielo zámerne pracuje s protikladmi vysokého a nízkeho, vážneho a ironického a nachádza sa na pomedzí dizajnového svetelného objektu a konceptuálneho vizuálneho uvažovania. Tento kontrast som plánoval ešte viac umocniť. Oceľové telo vs. hlava vytvorená z krehkého fúkaného skla, zväzovaného sťahovacími popruhmi. Jej tvar určujú vonkajšie obmedzenia – popruh – ktorý zdanlivo materiál zväzuje a tvar hlavy deformuje.

Základom bolo prísť na to, čo od výslednej podoby očakávam. Na začiatku bola simulácia najjednoduchším možným spôsobom – balónom.

 

 

S myšlienkou vytvoriť hlavičky zo skla som sa pohrával už dva roky. To je ale materiál, s ktorým nemám žiadne skúsenosti. O to viac ma dráždila predstava vyskúšať si ho. Hlavným iniciačným momentom bola konzultácia s Palom Machom, výtvarníkom, špecializujúcim sa na prácu so sklom. Tá mi dodala odvahu. Najskôr som ale dlho skicoval, kým som prišiel ku tvaru, ktorý chcem dosiahnuť.

 

 

Tvar konštrukcie, ktorá mala tvoriť telá objektov som si tiež najskôr nakreslil. Následne sa ich podoba preniesla do 3D podoby a okótovala. S tým pomáhala architektka Michaela Krpalová.

 

Ďalšia konzultácia nasledovala v sklárňach AJETO v českej Lindave, kde sa mali vyrábať sklené časti. Tu boli zadefinované technické špecifiká formy do ktorej sa budú hlavičky fúkať. Zadanie znelo – oceľová konštrukcia, ktorá sa dá rýchlo a jednoducho otvárať aj pri vysokých teplotách.

Tá vznikla v kovodielni Dionýza Troskóa. Rovnako aj telá objektov s podstavcami. Konštrukcie vznikali ohýbaním a zváraním. Horná časť, tzv. lôžko, kopírovala rádius určený formou. To zabezpečilo, že hlavičky budú na telách presne sedieť.

 

 

Hlavičky vznikli v českých sklárňach AJETO metódou fúkaného skla. Materiál, nepriehľadný biely opál. Forma zadefinovala tvar aj veľkosť objektu. Hľadala sa hranica medzi maximálnym možným zväčšením a kritickým prasknutím.

 

 

Hlavičky obsahujú zdroj svetla, naprogramovaný na sekvenciu pomalého nádychu a výdychu. S napájaním a programovaním mi pomáhal Rastislav Rehák. Difúzor, obal na svietidlo navrhovala Kristína Uhrová. Popruhy, ktorými sa upevňovali hlavičky kustomizovala Júlia Jurinová.

Výstupom je 5 figurálnych objektov. Premiéru mali v lobby novej budovy Eurovea v Bratislave.

 

 

Projekt by nevznikol bez priamej finančnej podpory. Za tú ďakujem dvom inštitúciám, ktoré mu dôverovali. Z verejných zdrojov Slovenskej republiky projekt podporil Fond na podporu umenia formou štipendia. Rovnako ďakujem Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave za podporu formou grantu.