Všetci sa to pýtajú. A vy vždy viete, že to aj tak budete musieť iba trápne stočiť na ten starý fór „Veď viete, my sme ten známy obuvník, čo chodí bosý..”.

Dva roky, počas ktorých som sa snažil budovať naše grafické štúdio, som musel na každom stretnutí zápasiť s rovnakým scenárom. Ono sa to vždy s odstupom javí ako iracionálne. Ale aj s odstupom vidím, že sa jednoducho inak nedalo. A každý, kto chce dať to najlepšie zo seba svojim klientom, mi dá pravdepodobne za pravdu. Že to posledné, na čo v takých chvíľach myslíte, je tvorba vlastného proma.

Ale postupne.

Na konci leta 2014 som si prvýkrát uvedomil, že robiť dizajn sám je občas trošku smutné, občas trošku náročné a vlastne, chcel som na projektoch pracovať s niekým ďalším a posunúť sa z klasického freelancingu ďalej. Vtedy som existoval ešte pod značkou dot2dot. Mal to byť menší projekt, ktorý by vhodne kombinoval svet dizajnu so svetom umenia. To bol moment, kedy som k sebe prizval Drahoša a Slava. To, čo viedlo dvoch špičkových dizajnérov k tomu, aby sa pridali k úplne neznámej vznikajúcej firmičke, pre mňa ostane asi navždy záhadou. Našou prvou zaťažkávajúcou skúškou bola bratislavská pobočka celosvetového konceptu FABLAB. Pôvodne sme mali iba zredizajnovať webstránku. Ich pôvodné logo sa nám však, jemne povedané, nezdalo úplne vhodné, tak sme sa pustili do komplexného redizajnu aj za značnej nevôle klienta. Výsledok však stál za to.

Nasledovalo niekoľko obdobných projektov ako UNAS bistro, Nethemba, VIgroup. To boli skvelé časy. Presne na týchto projektoch sme si zadefinovali, kde je naše miesto. Na nich sme ukázali, že ak dostaneme u klienta priestor, dokážeme projekt postaviť tak, aby bol funkčný a zároveň odlišný od štandardu, ktorý na Slovensku máme.

To bolo to povestné prepojenia dizajnu s umením a s knowhow z marketingu. Tak, ako nám pri VIgroup pomohol fotograf Matej Hakar, ktorý je s nami dodnes, tak, ako nám pri UNAS bistre pomohla špičková ilustrátorka Soňa Flajžíková, tak, ako nám pri Nethembe pomohol bravúrny architekt a umelec Ján Pernecký, tak sme vedeli, že toto je spôsob, akým chceme stavať aj všetky ďalšie projekty.

Niekde potom začal kolotoč administratívnych úkonov, personálnych zmien, marketingových (ne)stratégií, rokovaní, napredovaní a spomaľovaní. Zomlelo sa to rýchlo. Ani neviem ako. Veci sa diali a bolo potrebné ich riešiť. Prvoradý bol vždy klientsky projekt, až potom sme boli na rade my. Niekde tam sa mi podarilo nakresliť naše logo a premenovať naše štúdio na Truben studio. To rozhodnutie prišlo z presvedčenia, že anonymná firma typu dot2dot nikdy nevzbudí u klienta toľko dôvery ako vlastné meno, ktoré dávate do každého projektu. A o to mi prioritne išlo. Vzťah a dôvera. Nasledovali ďalšie projekty, na ktorých sme si mohli stavať a upevňovať tím. Webstránky pre Tatra summit, Georgia’s way, Prikler print atelier, Sasib, Cypherconf a mnoho ďalších.

Zistili sme, že čistý dizajn sám o sebe nie je zase až taký dostačujúci, prišli sme na to, že naozaj existujú firmy, ktoré nehradia faktúry a že naozaj sa neoplatí pracovať pre niekoho zadarmo. Odišiel od nás Slavo, na druhú stranu sa k nám pridal Péter Haluska. To je programátor, akého si praje každý grafik k svojim projektom. Toto sa dialo približne v lete 2015 a naša webstránka, na ktorú sa práve dívate, sa už vtedy kreslila a programovala. K jej dokončeniu chýbalo už iba pár textov, ktoré som však nedokázal sformulovať a hlavne, nebol na ne čas. Potom prišli tri najväčšie výzvy – Connect, Touch IT a websránka Predsedníctva SR v rade EÚ. Connect je známe coworkingové centrum, korého identitu sme potrebovali prepracovať na jednotku. To, že si definovali subbrandy v procese navrhovania, nám však v ničom nepomohlo. A kreatívny proces si prešiel niekoľkými krízami. To bol zaberák aj pre mňa, ustáť si smerovanie, o ktorom sme boli ako štúdio presvedčené, a klient nás tlačil iným smerom. Keď mi Naďa Stránska potom povedala, že sme prvé štúdio, ktoré nezapracováva pripomienky, ale aj tak je rada, že sme ich do toho dotlačili, bola to príjemná satisfakcia. Nominácia na Národnú cenu za dizajn ešte väčšia.

Pri TouchIT sme od začiatku vedeli, do čoho ideme. Technologický mesačník, ktorý si dáva za cieľ prinášať informačne obsažné články v pútavom lifestylovom prevedení, je aj pre skúsených grafikov tvrdý oriešok. Vyhrali sme tender, postavili štruktúru, vytvorili master, zadefinovali jednotlivé sekcie. Trvalo to viac než dva mesiace sústavnej práce dvoch ľudí. Finále v podobe zalamovania prvého čísla, kedy sme dve noci po sebe nespali, je nezabudnuteľné.

Aby toho nebolo náhodou málo, ešte pred letom 2015 sme dostali pozvánku k účasti na tendri pre webstránku Slovenského predsedníctva v rade EÚ. Oslovili nás na základe projektov, ktoré sme mali za sebou pre Slovenskú atlantickú komisiu. Pojem štátna zákazka už niesol so sebou trpkú príchuť. Rozhodli sme sa, že urobíme všetko pre to, aby tento projekt v našich rukách vyrástol do podoby, za ktorú sa nebudeme musieť v zahraničí hanbiť. Podarilo sa! Bola to náročná cesta, ale v čase, kedy zo všetkých strán počúvame o tom, ako sa to má robiť, sme už cúvnuť nemohli. Čo všetko tento projekt sprevádzalo a čo všetko sme urobili pre to, aby sa podaril, o tom v inom, v samostatnom blogu. Teraz už iba dodám, že na malé grafické štúdio to bolo pomerne náročné sústo. Škoda, že nám vo finále príliš nepomohli ľudia, ktorí sa pýšia tým, ako menia slovenský IT svet.

Toto sú dôvody, pre ktoré sa nám nedarilo spustiť našu vlastnú webstránku počas dvoch rokov. Jednoducho, mali sme toho veľa. Ako som spomenul, veľa času sa čakalo na mňa, kým si sadnem a napíšem tých pár textov o tom, kto sme a čo robíme. V tom spáde a prúde na to nebol priestor. Teraz sme sa zastavili, oprášili sa a ideme ďalej. A ja sa veľmi teším dvom veciam. Prvej, že už nebudem musieť na stretnutiach s klientmi hovoriť, že sme ten povestný obuvník, čo chodí bosý. Budem ich môcť odporučiť na stránku zastrešujúcu to najlepšie, čo spod našich rúk vypustíme. A veci druhej, tej dôležitejšej – že budem vedieť slúbiť veci, ktoré viem, že s ľuďmi okolo seba prvotriedne zrealizujeme bez ohľadu na okolnosti. Už asi nie sme to malé naivné štúdio, ktoré som pred dvomi rokmi zakladal.

Teším sa, že už sme dospelé štúdio s vlastným webom 😉